Keď sa povie Alzheimerova choroba, asi väčšina si túto poruchu spojí so zabúdaním. Ale je zabúdanie jediný príznak tejto poruchy? Alebo má viac príznakov? Na celom svete trpí Alzheimerovou chorobou, alebo súvisiacou demenciou, takmer 50 miliónov ľudí. Každoročne pribudne takmer 10 miliónov nových prípadov. Alzheimerova choroba sa podieľa na 60 – 70 % prípadov demencie. Svetová zdravotnícka organizácia predpokladá, že celkový počet ľudí s demenciou na celom svete dosiahne v roku 2030 82 miliónov a v roku 2050 152 miliónov.
Alzheimerova choroba
Ide o progresívne ochorenie, spojené s poklesom kognitívnych funkcií mozgu. Ovplyvňuje ľudí rôznymi spôsobmi, ale príznaky môžu zahŕňať stratu pamäti a ťažkosti s myslením, riešením problémov a jazykom. Alzheimerova choroba je najčastejšou príčinou demencie.
Poznáme 2 hlavné typy Alzheimerovej choroby:
1. typ má skorý nástup. Objavuje sa u ľudí mladších ako 65 rokov.Tento typ sa označuje ako Alzheimerova choroba v mladom veku a predstavuje menej častú formu demencie. Prvé príznaky Alzheimerovej choroby so skorým nástupom sa zvyknú objavovať vo veku od 40 do 60 rokov.
2. typ má neskorý nástup. Ide o najčastejšiu formu Alzheimerovej choroby. Objavuje sa u ľudí vo veku 65 rokov a starších. Je progresívna, čo znamená, že postupom času sa poškodzujú ďalšie časti mozgu. To vedie k rozvoju ďalších príznakov a zhoršeniu stavu.
Príznaky Alzheimerovej choroby
Príznaky Alzheimerovej choroby postupujú pomaly v priebehu niekoľkých rokov. Rýchlosť, akou postupujú, sa u každého človeka líši. Výskum, ktorý skúmal túto chorobu naznačuje, že zmeny v mozgu môžu nastať 10 alebo viac rokov predtým, ako sa u niekoho začnú prejavovať príznaky Alzheimerovej choroby.
Na začiatku sú zvyčajne mierne a postupom času sa zhoršujú. Niekedy sa zamieňajú s inými ochoreniami, alebo sa spočiatku pripisujú starobe. Jedným z prvých príznakov Alzheimerovej choroby je strata pamäti. Postihnutí môžu byť zábudlivejší ako zvyčajne. Príkladom je zabúdanie dôležitých dátumov, udalostí alebo nedávnych rozhovorov. Osoba s počiatočnými príznakmi Alzheimerovej choroby sa môže niekoľkokrát pýtať na tie isté informácie a spoliehať sa na pamäťové pomôcky, ako sú lepiace papieriky a pripomienky v mobilných telefónoch.
Problémy s pamäťou, ako sú ťažkosti so zapamätaním si nedávnych udalostí alebo rozhovorov
Slabá koncentrácia
Čoraz väčšie ťažkosti pri rozpoznávaní osôb alebo predmetov
Problémy s plánovaním, organizáciou, riešením problémov a rozhodovaním
Zmätenosť
Strata prehľadu o dňoch
Ťažkosti s rečou a opakovanie slov alebo fráz
Priestorová a časová dezorientácia (pocity zmätenia v súvislosti s časom a priestorom)
Zmeny osobnosti a správania (napr. zlá nálada, úzkosť alebo nedostatok sebavedomia)
Problémy s vykonávaním priestorových úloh, ako je odhadovanie vzdialeností, stúpanie alebo schádzanie po schodoch alebo parkovanie auta
Pravidelné nesprávne odkladanie predmetov alebo ich odkladanie na zvláštne miesta
Štádiá Alzheimerovej choroby
Delí sa na štyri hlavné štádiá: prodromálne štádium, rané štádium, stredné štádium a neskoré štádium Alzheimerovej choroby:
1. Prodromálne štádium Alzheimerovej choroby
Počiatočná forma. V tejto forme budú mať ľudia určité mierne kognitívne poruchy (napr. zhoršenie pamäte). Môžu mať problémy zapamätať si mená alebo sledovať konverzácie, ale stále môžu vykonávať bežné rutinné činnosti.
2. Rané štádium Alzheimerovej choroby
V tomto štádiu môžu ľudia viesť nezávislý život. Môžu ešte vykonávať bežné každodenné činnosti, ako je šoférovanie, práca alebo účasť na spoločenských aktivitách. Hlavným príznakom v tomto štádiu sú výpadky pamäte. Ako napríklad zabudnutie na nedávne rozhovory alebo udalosti, problémy s myslením na správne slovo, zabudnutie mien ľudí a miest, kladenie opakujúcich sa otázok alebo ukladanie vecí na nesprávne miesto. Môžu sa vyskytnúť aj určité zmeny správania a osobnosti, ako sú zmeny nálady, zvýšená agitácia alebo úzkosť, pocit zmätenosti, ťažšie rozhodovanie alebo zlý úsudok. Počas raného štádia ochorenia nemusia byť tieto príznaky všeobecne viditeľné, ale rodina a blízki priatelia si ich môžu všimnúť.
3. Stredné štádium Alzheimerovej choroby
Zvyčajne je najdlhším štádiom ochorenia. Ako postupuje, problémy s pamäťou sa zhoršujú. Pre niekoho s Alzheimerovou chorobou v strednom štádiu môže byť ešte ťažšie spomenúť si na jednoduché veci, ako sú mená ľudí, ktorých pozná, a môže mať problém rozpoznať svojich blízkych. Môže vyžadovať vyššiu úroveň starostlivosti. Hoci v tomto štádiu ľudia s Alzheimerovou chorobou môžu ešte stále vykonávať každodenné činnosti, ale čoraz viac budú potrebovať ďalšiu pomoc a asistenciu.
Medzi ďalšie príznaky, ktoré sa môžu objaviť v strednom štádiu, patria:
Rastúca zmätenosť – napríklad strata prehľadu o tom, aký je deň
Pocity dezorientacie a tendencia blúdiť a strácať sa v známom prostredí
Obsedantné, opakujúce sa alebo impulzívne správanie
Čoraz častejšie zmeny nálady vrátane depresie, úzkosti a frustrácie
Zmeny spánkového režimu (napr. nepokoj v noci a spánok počas dňa)
Rastúce problémy s rečou a jazykom (niekedy označované ako afázia)
Väčšie ťažkosti pri vykonávaní priestorových činností, ako je odhadovanie vzdialenosti a dosahovanie predmetov
Rozvoj bludov a podozrievania alebo paranoje voči členom rodiny, priateľom a opatrovateľom
Potreba pomoci pri vykonávaní jednoduchých každodenných úloh, ako je výber vhodného oblečenia a obliekanie
Halucinácie
4. Neskoré štádium Alzheimerovej choroby
Tu sú už príznaky čoraz závažnejšie. Čo môže byť ťažké pre chorého, ako aj pre jeho rodinu a priateľov. Postihnutý stráca schopnosť chápať, čo sa okolo neho deje. Akékoľvek halucinácie a bludy sa môžu zhoršiť a môžu sa cítiť nahnevane a konať agresívne. Neskoré štádium si môže vyžadovať celodennú starostlivosť, ktorá spočíva s pomocou pri umývaní, obliekaní, používaní toalety, pomoc pri jedení, pití a s pohybom.
Ďalšie symptómy objavujúce sa v neskorom štádiu:
Strata reči
Problémy s pohyblivosťou
Ťažkosti so sedením a zmenou polohy
Problémy s jedením a prehĺtaním (niekedy označované ako dysfágia)
Inkontinencia moču a stolice
Zvýšená náchylnosť na infekcie (napr. zápal pľúc)
Výrazný úbytok hmotnosti
Výrazná strata pamäte
Kto dostane Alzheimerovu chorobu?
Hoci ešte stále nie je úplne jasné, čo spúšťa hromadenie bielkovín v mozgu, ktoré vedie k rozvoju Alzheimerovej choroby, existuje niekoľko faktorov, ktoré zvyšujú riziko vzniku tohto stavu. Medzi tieto rizikové faktory patria:
Vek – najvýznamnejší rizikový faktor. Alzheimerova choroba postihuje najmä ľudí starších ako 65 rokov. V skutočnosti je najčastejšou príčinou stareckej demencie na celom svete u ľudí vo veku 65 až 85 rokov. Po 65. roku života sa pravdepodobnosť vzniku Alzheimerovej choroby každých päť rokov zdvojnásobuje.
Pohlavie – demenciou trpí viac žien ako mužov. V skutočnosti na celom svete počet žien s demenciou prevyšuje počet mužov v pomere dva ku jednej. Vedci nepoznajú presné dôvody, prečo je u žien pravdepodobnosť rozvoja Alzheimerovej choroby vyššia. Dve možné vysvetlenia sú, že ženy žijú v priemere dlhšie ako muži a že môže existovať súvislosť medzi Alzheimerovou chorobou a stratou hormónu estrogénu po menopauze. Výskum súvislosti medzi Alzheimerovou chorobou a pohlavím však stále prebieha a skúmajú sa viaceré environmentálne a biologické faktory.
Rodinná anamnéza – o génoch a ich význame sa ešte stále veľa nevie. Hoci genetika môže hrať úlohu vo vývoji Alzheimerovej choroby, predpokladá sa, že má len malý vplyv na riziko. Vo veľmi obmedzenom počte rodín je však Alzheimerova choroba dominantnou genetickou poruchou. V týchto rodinách sa choroba zvykne rozvíjať v mladšom veku, zvyčajne medzi 35. a 60. rokom života (to sa označuje ako Alzheimerova choroba s včasným nástupom).
Downov syndróm – deti narodené s Downovým syndrómom majú vyššie riziko vzniku Alzheimerovej choroby, ak dosiahnu stredný vek. Je to preto, že genetická anomália v chromozóme 21, ktorú majú ľudia s Downovým syndrómom, môže spôsobiť hromadenie plakov v mozgu, čo môže viesť k Alzheimerovej chorobe.
Poranenia hlavy – je čoraz zjavnejšie, že u ľudí, ktorí utrpeli vážne poranenie hlavy, môže byť riziko vzniku Alzheimerovej choroby vyššie. V tejto oblasti je však potrebný ďalší výskum.
Životný štýl – podľa výskumu zohráva životný štýl úlohu pri zvýšenom riziku Alzheimerovej choroby. U ľudí, ktorí žijú zdravo, je pravdepodobnosť rozvoja Alzheimerovej choroby nižšia. To zahŕňa pravidelnú fyzickú aktivitu, zdravú vyváženú stravu, nefajčenie a konzumáciu alkoholu len v rámci odporúčaných limitov.
Ochorenia – niekoľko ochorení môže zvýšiť riziko vzniku Alzheimerovej choroby. Patrí medzi ne cukrovka, cievna mozgová príhoda, problémy so srdcom, vysoký krvný tlak, vysoká hladina cholesterolu a obezita.
Ako sa diagnostikuje Alzheimerova choroba?
Neexistuje žiadny test na Alzheimerovu chorobu. Určenie diagnózy sa zakladá na kombinácii fyzických a mentálnych hodnotení a testov. Vo väčšine prípadov je prvým kontaktom všeobecný lekár. Vypočuje si vaše obavy alebo obavy člena vašej rodiny a vykoná niekoľko jednoduchých zdravotných kontrol a niekoľko testov myslenia a pamäti, aby posúdil, ako fungujú rôzne časti vášho mozgu.
Bežným testom, ktorý používajú miestni lekári v mnohých krajinách, je hodnotenie kognitívnych funkcií všeobecným lekárom (GPCOG). Hoci pomocou tohto testu nie je možné stanoviť diagnózu, GPCOG môže identifikovať problémy s pamäťou, ktoré si vyžadujú ďalšie vyšetrenie. Na vylúčenie iných možných príčin príznakov sa môžu nariadiť aj krvné testy a v prípade potreby sa odporučí odborné vyšetrenie.
Pamätajte, akékoľvek jednoduché testy, ktoré váš všeobecný lekár vykonáva, sú len orientačné. V prípade podozrenia na Alzheimerovu chorobu vás, alebo vášho rodinného príslušníka, odošle k špecialistovi do nemocnice, alebo na kliniku, ktorá sa zaoberá problémami s pamäťou.
Testy na diagnostikovanie Alzheimerovej choroby
V súčasnosti neexistuje žiadny spoľahlivý test na presné diagnostikovanie Alzheimerovej choroby. Ak vás však odošlú k špecialistovi, vykoná sa kompletné neuropsychologické vyšetrenie s použitím rôznych dotazníkov a nástrojov na získanie presnej diagnózy. Pomocou špecializovaných testov sa posúdia vaše mentálne a kognitívne schopnosti, ako je pamäť, koncentrácia, rozsah pozornosti, riešenie problémov a jazykové zručnosti.
Okrem série klinických vyšetrení sa špecialista možno bude chcieť bližšie pozrieť aj na to, čo sa deje vo vašom mozgu, a môže odporučiť CT alebo MRI vyšetrenie. Pri týchto vyšetreniach sa získavajú detailné snímky vnútra vášho mozgu a pomôžu špecialistovi posúdiť, či nedošlo k poškodeniu mozgu, a ak áno, kde sa nachádza. To je dôležité, pretože presná diagnóza určí najlepší spôsob liečby a potrebnej podpory. Môže tiež pomôcť predpovedať akékoľvek budúce problémy, ktoré sa môžu vyvinúť.
Terapia
Lieky nie sú jedinou možnosťou liečby pre ľudí s Alzheimerovou chorobou. Dôležitú úlohu v starostlivosti o pacientov s demenciou zohráva terapia.
Kognitívna stimulačná terapia (CST)
Kognitívna stimulačná terapia (CST) je populárny a účinný spôsob, ako udržať myslenie ľudí čo najaktívnejšie. Zahŕňa účasť na skupinových aktivitách a cvičeniach, zameraných na zlepšenie pamäte a zručností pri riešení problémov. CST často zahŕňa tematické stretnutia počas niekoľkých týždňov.
Kognitívna rehabilitácia
Ďalšou možnosťou terapie je kognitívna rehabilitácia. To zahŕňa prácu s vyškoleným odborníkom (napr. ergoterapeutom) a možno rodinným príslušníkom, alebo blízkym priateľom, pri vykonávaní každodenných úloh. Umožňuje jednotlivcom udržať si určité zručnosti, zostať čo najviac nezávislými a lepšie zvládať každodenné činnosti.
Životný príbeh a práca so spomienkami
Mnohým ľuďom s Alzheimerovou chorobou prospieva práca s ich životným príbehom a spomienkami. Táto forma terapie zvyčajne zahŕňa prezeranie starých fotografií, držanie obľúbených vecí, alebo počúvanie hudby. Tieto druhy aktivít môžu zlepšiť náladu a pocity pohody a zvýšiť duševné schopnosti. Je to príjemný spôsob, ako sa jednotlivci môžu podeliť o svoje životné skúsenosti a cenné spomienky a povzbudzuje ich, aby premýšľali o svojej minulosti a hovorili o nej, spomínali na dôležité udalosti a blízkych.
Intervencia
Intervencia pri Alzheimerovej chorobe zahŕňa terapie a činnosti, ako sú tréning pamäti, mentálna a sociálna stimulácia, orientačné cvičenia a programy telesného cvičenia. Medzi ďalšie intervencie, ktoré nie sú spojené s liekmi, môže patriť arteterapia, muzikoterapia a kontakt so zvieratami.
Neexistuje veľa výskumov o účinnosti neliekových intervencií, ale odborníci sa domnievajú, že môžu zlepšiť kognitívne výkony, oddialiť stratu mentálnych schopností, pomôcť ľuďom udržať si nezávislosť čo najdlhšie a pomôcť zvýšiť pohodu a kvalitu života. Najvhodnejšie intervencie budú závisieť od viacerých faktorov, ako napríklad:
Prevencia
Keďže presná príčina Alzheimerovej choroby stále nie je známa, neexistuje jednoznačný spôsob, ako tomuto ochoreniu úplne predísť. Udržiavanie čo najzdravšieho životného štýlu však môže pomôcť znížiť riziko vzniku Alzheimerovej choroby. Existujú aj určité dôkazy, ktoré naznačujú, že miera demencie je nižšia u ľudí, ktorí sa snažia zostať duševne a spoločensky aktívni. To možno dosiahnuť dobrovoľníckou prácou v miestnej komunite, účasťou na skupinových aktivitách, čítaním, stretávaním sa s priateľmi a skúšaním nových záľub.
Autorka:
Katarína Melková
Comments